Pred 100 rokmi bola podpísaná Trianonská mierová zmluva

"Zo slovenského pohľadu má Trianonská mierová zmluva hlavný význam v tom, že definitívne urobila bodku za procesom pričleňovania územia Slovenska k Československej republike," uviedol v rozhovore pre TASR Matej Hanula, vedecký pracovník Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV).

Maďarská delegácia prišla začiatkom roku 1920 na mierové rokovania do Paríža pod vedením grófa Alberta Apponyiho s cieľom zachrániť celistvosť uhorského štátu a zabrániť odtrhnutiu Slovenska. Gróf Apponyi označil podmienky mierovej zmluvy za neprijateľné a snažil sa osobne rokovať so zástupcami veľmocí. Neúspešne. A práve preto v deň podpísania zmluvy vyhlásili v Maďarsku smútok a zástavy boli spustené na pol žrde.

"V dnešný deň nastal pre Maďarsko historický bod zlomu. Dnes sa podpíše tá mierová zmluva, ktorá vypovedá o rozdrobení nášho tisícročného štátu," týmito slovami otvoril 4. júna 1920 – teda v deň podpísania Trianonskej mierovej zmluvy - svoj príhovor vtedajší predseda maďarského parlamentu István Rakovszky.

Trianonská mierová zmluva mala 623 strán. Boli ňou potvrdené hranice Maďarska s novovzniknutými štátmi vrátane Československa. Pôvodné územie uhorského štátu sa zmenšilo o 72 percent a o dve tretiny pôvodného obyvateľstva - v Maďarsku zostalo 7 miliónov z takmer 21 miliónov obyvateľov Uhorska.

Aj preto Maďarsko tvrdilo, že z porazených štátov mierová zmluva "najkrutejšie" naložila práve s Maďarmi, pretože napríklad Nemecko stratilo "iba" desať percent obyvateľstva a 13 percent územia.

Hlavnými účastníkmi mierovej konferencie boli víťazné mocnosti, ich spojenci a krajiny, ktoré vojnu prehrali - zastúpené Maďarskom. Na slávnostnom akte na zámku Veľký Trianon vo Versailles, ktorému predsedal francúzsky premiér Alexandre Millerand sa zúčastnili predstavitelia 22 štátov.

Zmluvu podpísali najskôr zástupcovia Maďarska, potom zástupcovia dohodových mocností a nakoniec nasledovali podpisy delegátov ostatných štátov.

Za Československo dokument podpísal minister zahraničných vecí Edvard Beneš a mimoriadny vyslanec a splnomocnený minister Štefan Osuský, ktorý po podpise zmluvy vyhlásil: "Keď som o trištvrte na päť dňa 4. júna 1920 pod zmluvu nesúcu meno Trianon moje meno podpísal, vedel som, že podpisujem vyúčtovanie slovenského národa s bývalým Uhorskom, vyúčtovanie účtov podpísaných od vrchu až dolu krvou, utrpením a biedou môjho národa. A také vyúčtovanie je večné."

Aj po sto rokoch sa stretávame s rozdielnym hodnotením významu Trianonskej mierovej zmluvy na slovenskej a maďarskej strane, pripomenul historik Hanula.

"Pohľad väčšiny Slovákov a väčšiny Maďarov na Trianon bude vždy diametrálne odlišný práve pre rozdielny kontext a zásadne odlišné hodnotiace východiská – pre Slovákov pozitívna, pre Maďarov, naopak, zásadne negatívna udalosť. Kým slovenský pohľad vychádza z tézy, že Uhorské kráľovstvo sa koncom októbra 1918 rozpadlo na nástupnícke štáty a zaniklo, maďarský pohľad hovorí o pokračovaní maďarskej štátnosti."

Ani budúcnosť, čo sa týka konsenzu, nevidí historik Matej Hanula príliš optimisticky a nemyslí si, že v najbližších desaťročiach dôjde medzi väčšinou Slovákov a väčšinou Maďarov k názorovej zhode na tom, či bol Trianon pozitívnou alebo negatívnou udalosťou pre dejiny strednej Európy.

Skutočnosť, že Budapešť sa s mierovou dohodou z Trianonu nestotožnila a vníma ju ako "krivdu spáchanú na maďarskom národe", potvrdzuje aj rozhodnutie poslancov maďarského parlamentu, ktorí 31. mája 2010 odhlasovali, že výročie podpisu zmluvy sa bude každoročne pripomínať pamätným dňom, ktorý bol na 4. júna stanovený ako Deň národnej spolupatričnosti.